Na začiatku apríla 2025 zažil americký akciový trh bezprecedentnú volatilitu. Stupňujúce sa obchodné napätie vyústilo do „colných tsunami“, ktoré zasiahli naprieč sektormi aj regiónmi bez ohľadu na fundamenty. Počas 48 hodín – 2. a 3. apríla – sa z trhov vyparilo takmer 7 biliónov dolárov. Išlo o najväčší dvojdňový pokles v histórii finančných trhov. Pre porovnanie, ide o objem zodpovedajúci približne dvadsaťnásobku výkonu slovenskej ekonomiky.

O necelý týždeň neskôr index S&P 500 zaznamenal jednodňový nárast o 10%, čo predstavovalo najprudší denný rast od globálnej finančnej krízy v roku 2008. Ide o výnimočné výkyvy, alebo jednoducho žijeme vo svete, ktorý je dnes volatilnejší než kedykoľvek predtým?

Súčasná trhová neistota núti investorov prehodnotiť svoje portfóliá, a zároveň hľadať cesty, ako dosahovať dlhodobý výnos. Jednou z možností je aj private equity, teda investície do neobchodovaných spoločností. Na rozdiel od akcií obchodovaných na burze, ktoré podliehajú denným výkyvom nálad a špekuláciám, private equity funguje na iných princípoch.

Základom je dlhodobý kapitálový záväzok a aktívny prístup k vlastníctvu. Investori obvykle vstupujú do väčšinového podielu alebo do úplného vlastníctva firmy, pričom sa často podieľajú aj na jej riadení. Cieľom je vytvoriť hodnotu, ktorú možno po niekoľkých rokoch speňažiť pri výstupe.

Historicky private equity fondy vykazovali menšie straty počas hlbokých trhových poklesov než verejne obchodované trhy. Počas finančnej krízy v roku 2008 klesol index S&P 500 z maxima na minimum o približne 55%. Americký private equity sektor v tom istom období zaznamenal pokles len o 28%. Portfóliá v private equity nielenže počas krízových období klesali miernejšie, ale zároveň sa spravidla rýchlejšie zotavovali.

Ďalšou výhodou private equity je širší rozsah investičných príležitostí. Viac než 90% spoločností s ročnými tržbami nad 100 miliónov dolárov nie je obchodovaných na burze. Firmy ako SpaceX, OpenAI, Huawei, Deloitte či Mars sú napriek svojej veľkosti v súkromnom vlastníctve.

Private equity sa pohybuje v prostredí s nižšou mierou transparentnosti, čo sofistikovaným investorom umožňuje identifikovať podhodnotené alebo rýchlorastúce spoločnosti mimo dosahu verejných trhov. Zatiaľ čo verejné trhy sú vysoko efektívne a informácie o emitentoch sú široko dostupné, v private equity priestore je stále možné naraziť na „skryté poklady“.

Platí však, že práve nižšia transparentnosť zároveň kladie vyššie nároky na znalosť trhu, sektora a samotného cieľa investície. To, čo pre jedného skúseného investora predstavuje jedinečnú príležitosť, môže byť pre iného pasca. Zdanlivé investičné príležitosti sa totiž môžu ľahko zmeniť na problémy – od neprehľadného účtovníctva cez skrytý dlh až po preceňované očakávania.

Kým v minulosti boli špičkové private equity fondy výsadou veľkých inštitucionálnych investorov, ako sú poisťovne či štátne fondy, dnes sa trh otvára aj bonitným individuálnym investorom. Spoločnosti ako Blackstone, Apollo či KKR sprístupnili svoje platformy aj pre jednotlivcov s minimálnym vkladom okolo 25 000 dolárov. To so sebou prináša aj výhody z pohľadu nákladov.

Investície realizované priamo do fondov umožňujú obísť viacúrovňové štruktúry typu feeder fondov či fondov fondov, ktoré sú síce populárne (aj na Slovensku), ale výrazne znižujú čistý výnos v dôsledku poplatkov na viacerých úrovniach. Aj zdanlivo nízky ročný poplatok vo výške 2% (kombinácia vstupného, správcovského a výkonnostného poplatku) dokáže pri dlhodobom investičnom horizonte cez efekt zloženého úročenia znížiť konečnú hodnotu investície o viac než 40%.

Kým veľké private equity fondy majú svoje opodstatnenie, v posledných dekádach dosahujú ešte lepšie výsledky najmä fondy zamerané na stredne veľké spoločnosti (tzv. mid-market). Za posledných 30 rokov priniesli tieto fondy priemerný ročný výnos približne 19%, v porovnaní s 13–14% pri veľkých private equity fondoch a 9–10% pri indexe S&P 500. Rozdiel medzi 19% a 10% sa na prvý pohľad nemusí zdať dramatický. No pri 30-ročnom investičnom horizonte to znamená viac než desaťnásobný rozdiel v konečnej hodnote investície.

Individuálni investori alokujú do private equity v globálnom meradle zatiaľ len približne 5% svojho majetku. Naopak, niektoré z najväčších svetových inštitucionálnych investorov – ako univerzitné nadácie či penzijné fondy – majú v tejto triede aktív alokované až polovicu svojich portfólií.

Pôvodný článok je k dispozícii na Seznam Zprávy.